Dnes presne na poludnie naše včielky usúdili, že už je vhodná doba na to, aby sa išli prvý krát po zime preletieť po a vyprázdniť svoje plné bružká. Bola to krásne a dojímavé sledovanie zázraku prírody. Vždy keď si na to spomeniem tlačia sa mi slzy do očí.

Zmena paradigmatu a pohladu na vec. Súčasnú prácu v pre herné štúdio beriem už len ako dočasný stav. Je to v podstate dôchodok, ktorý som si vyslúžil a má obmedzené trvanie. Tento stav mám za odmenu. Budem si ho vážiť a braŤ ako jedinečnú príležitosť mať priestor a slobodu úspešne vybudovať niečo nové. Živobitie, pri ktorom už nebudem viac rozlišovať kedy pracujem a kedy žijem a užívam si slobody. Toto je od teraz priorita číslo jedna. Živí ma to, čo ma napĺňa a neberiem to ako povynnosť, ale ako súčasť vesmírneho tanca.

Po návrate od Vinárky s ktorou som strávil krásny víkend som sa pustil do práce. Už žiadne zahálanie hovorím si. Mám stihnúť death line a to koniec januára. 😀

Dnes som pojedol čo som tu našiel. Na zajtra si už niečo vege navarím a pôjdem presne podľa režimu. Potešil ma kolega, čo je môj nalpeší kamarát z práce, keď mi zavolal, že mi pomôže a vytvoríme znovu hviezdny team.

Keďže bolo snes úplne jasno chcel som Ťapa zobrať na prechádzku. Hneď na d domom som ho pustil po tom ako posluchol na prikaz k nohe. Prvý krát sa mi však stalo, že som na tomto mieste stretol 3 ludí a za nimi pribehol veľký čierny pes. Bežal som za Ťapom. Našťastie sa len oňuchali a potom s anechal v pohode odtiahnúť. Jeho majitelia zneli tak pokojne a milo.

Zišli sme dole k potoku okolo oskoruše až k studničke. Krásne to miesto. Tu sme sa napili vynikajúcej zdravej vody a šli sme každý svojou cestou.

Ja som pokračoval po potoku ďalej. Že skúsim kam to až pôjde. Preskakoval som z jednaj strany na druhú až kým som sa nepreskákal k samotnúmu prameňu tejto životodárnej riečky, ktorá tečie až okolo nášho domu. Po ceste som postretal kopu zaujímavých prírodných úkazov.

Ťapo si vybral inú cestu. Keď som sa vrátil až k studničke volal som na neho. Čakal som, že či sa vráti. Nič som nepočul ani nevidel. Tak som ho nechal tak. Že idem dole. Na chvílu som ešte zastavil, či ho nezačujem. Dal som si pri plote do sadu krásne veľké šípky. Ťapo nikde. Sledoval som vtáka ako nad sadom plachtí a rozmýšlal, čo to tam asi majú za stromky na takej veľkej ploche. Tak krásne opatrené. V tom som zašul šťekot. Bol taký kvýlivý, tak som sa začal báť, či tam Ťapa niekto nedrhne. Pribehol som k plotu. Šetrne pri stlpiku som ho preskočil aby som nepoohýbal pletivo. Keď som tam bol šiel som za štekotom. V dialke pri búdke, ktorá tu je a vždy som sa čudoval na čo asi slúži a prečo sa jú presúvaju som videl psy, ale aj sliepky. V ďialke som zazrel biele auto Dobrých ľudí. Práve prišli asi opratriť aj psy aj sliepky. Takto pri západe slnka. No to je krásna práca. Viem, už že som tu nelegálne a Ťapo tu neni. Boli to ich hafani, čo strážia sliepky a tešili sa, že sa blížia páničkovia. Vystúpila slečna čo predávala pri družstve na samozbere jahôd a nejaký pán. Nebol nadšený, že som sa im liepňal po plote, ale keď som mu povedal o stratenom Ťapovi vypítal si moje číslo. Že mi zavolá keby ho našiel a mám ísť preč bránkou. Užil som si prechádzku po tomto nádhernom mieste a predstavovla si ako sa nad našou dedinkou bude raz tento prekrásny Lieskový sad bude vynímať. Pri bráne na konci stojí ochranca hospodár modliaci sa sza ochranu sadu aj dediny s rýľom v ruke. Škoda, že som si to nenafotil. Ale som veľmi rád za takéto krásne miesto u nás. Kiež by som sa raz tiež mohol starať o také pekné miesta v našej dedinke.

Pozdravil som zapadajúce slnko a bežal som domov keby mi náhodou pán volal. Počul som totiž znovu štekot. Keď som prišiel čakal Ťapo tu nebol ani zmeškaný hovor. Čakal som chvílu na neho. Prišiel z velkou pokorou a strachom, ale aj nadšením, že ma vidí a nestratil som sa mu. Ako by sa o mňa bál. Také vítanie a radosť, že ma vidí mi ešte neprejavil. Pohrali sme sa na dvore. Spravil pár kalupov a dostal masáž. Bol šťastný aj ja.

DODATOK:

Dnes je ten deň kedy sa stane, že všetko začne mať tak nejako zmysel a zapadať do seba. Ako keď v aute zaradíte rýchlosť a viete, že už stačí len pustiť opatrne spojku a vozidlo sa začne hýbať tým spravnym smerom. Volant držíte vo vlastných rukách. Už len vyraziť.

Stalo sa viacej náhod, ktoré ma preniesli týmto dňom. Ale mám z neho veľmi dobrý pocit. Cítim, že zajtra keď sa ráno zobudím bude tu úplne iný svet. Svet odhodlania držať pevne život vo vlastných rukách a Tvoriť to po čom túžim. Milujem slobodu môjho rozhodovania. Milujem misto kde žijem. Milujem svoju rodinu a všetky bytosti, ktoré mám okolo seba. Som odhodlaný ísť do toho naplno. Byť náčelník kmeňa, ktorý tvorí Novú Zem na troskách starého už nefunkčného sveta.

Príprava Slnovratovej oslavy s Vinárkou. Dovezenie dreva na miesto. Dobrodružstvo s traktorom. Spoločné varenie dýňovej polievky.

Dnešné ranné prekvapenie a rýchla odpoveď na otázku prečo niekto zatarasil bunker na našom kopci.

Sadenie stromkov mi zabralo viac času ako som si myslel. Začal som marhuľou pred domom. Pri sadení sa pri nás zastavil sused, ktorý zdá sa, že sa celkom vyzná v ovocinárstve. Prácu mi odobril, čo ma potešilo. Potom som začal chodiť po dvore a krokovať kde by boli najlepšiw miesta pre ostatné stromky. Zalieval som ich vodou z potoka. Použil som aj hlinu z járku vedľa domu. Kompost som si kúpil spolu so stromkami. Minul som všetok a ešte dal aj pod oskurušu. V záhrade bude ako pekná dominanta na čestnom mieste mišpula. Bude to stromček po ktorom môžu loziť deti. Driene budú vzadu od susedy a liesky ako portál do meditačnej časti zahrady pri potoku. Tiež sú priamo vo výlete včiel ako ich prvá jarná paša. Starosta so synom vešali vian9čné osvetlenie. zavolali ma na pomoc. Potom som k ním zašiel na mikulášsky pohárik vínka. Pokavali sme dobre. Keď som odchádzal čakal ma v topábkach darček. Rozhodol som sa, že budem tiež štedrý. Susedom som porozdával v noci pri odchode na kopec poháriky s orieškami. Išiel som tam s Ťapom. Bola pekná noc. Nad dedinou som si predstavoval ako kedysi Deduchovia, predchodci Mikuláša chodili po dedinách a žehnali. Tiež som požehnal a šlapal na miesto zaľahnúť. Ťapovi to bolo jedno. Hrabal. Ale po chvíly keď zistil, že tam lehním zababušený chcel sa ku mne nasúkať Len bol celý špinavý od hliny. Tak som ho nepustil. V spacáku bolo ako v saune. V noci ma pravidelne budil. Bolo zatiahbuté, ale raz sa mi naskytol takýto pekný pohlad na priezor v mrakoch. Vyfotil som ho. Nad ránom sa zdalo, že Ťapo ani nespal. Stále niekde behal a hrabal. Bol velmi rád, že uz vstávam. Poprchalo, takže žďárak poslúžil nielen proti psovi.

Dnes som si nakúpil stromčeky do záhrady. 2 driene, 2 liesky, mišpulu a marhuľku. Už sú pripravené na sadenie. Na včelárskom krúžku si sadla vedľa mňa. Mala na sebe včielkové ponožky. A ten jej úsmev a zaľúbený pohľad so šepotom slova ďakujem bol úplne na zjedenie.

S dedkom sme si dali ešte večerné čítanie pri sviečkach. Keď som už išiel spať a hovorím mu dobrú noc, dedko že kde máš frajerku? Hovorím mu, že zatial ju tak nevolám. A on na to. Dnes ju nepotrebuješ? Nie. Nepotrebujem, pretože je so mnou aj keď nie je pri mne.

Muž je ako kvet. Ten tiež netúži po včele. Proste rozkvitne a včela priletí…

Asi kvitnem.

Dnes je prekrásny deň. Jeden z najkrajších v mojom živote. Sedíme spolu a čakáme na východ slnka na našom kopci nad domom. Ťapo nezastaviteľne hrabe svoje diery. Spolu s nami na slniečko čaká aj mesiac nad Javorinou. Mrzne tak 5 pod nulou. Popíjame čajík a usmievame sa ticho na vychádzajúce slnko. Celá krajina pod nami okrem Javoriny a Inovca je v oblakoch. Akoby sa náš kopec zvýšil a vyniesol nás k tomuto krásnemu divadlu až do neba. Je to len chvílka, ale zapamätám si ju na celý život. Moment, ktorý opäť potvrdzuje, že všetko dôležité už máme. Stačí to len s Láskou prijať a užívať si. Nič viac nám netreba. Mesiac a Slnko majú spolu rande. A my s nimi. Aj keď zatiaľ bez dotyku, ale to nevadí. Mesiac bol niekedy súčasťou Slnka a teraz sú rozdelený, ale aj tak vedia, že sa raz spoja. Čas tu prestáva mať význam. Všetko je jedno. Len tu a teraz existuje. A to neviditeľné spojenie všetkého, ktoré je dokonalé.