V našej dedine vznikla iniciatíva od miestneho aktivistu zameraná na vyčistenie potoka a jeho brehov, ktorý sa tiahne z Moravy až k nám a vrámci katastrálneho územia obce má asi 10 km. S touto aktivitou budú spojené aj akcie zamerané na osvetu a zapojenie obyvateľstva. S Vinárkou sme sa pripojili a v skupinke asi 7 statočných sa vrháme do boja so živlami prírody aj ľudskou pohodlnosťou. Projekt má byť celoročný s vyvrcholením v lete. Tento víkend sme si spravili po meetingoch na dialku prvé živé stretnutie s prechádzkou od hranice do asi 1 štvtiny toku. Táto vrchná časť bola zatial pomerne čistá. V mrazivom počasí sme sa predierali húštinami a prekračovali rieku z jedného brehu na druhý. Bola to príjemná prechádzka, ktorá nás vydezinfikovala a dodala nám kopu energie.
Dnes som trochu prekopal stránky. Ešte to neni to, čo by som si predstavoval. Ale plánujem to pojať trochu inak. Nechám tu len to o čom viem a chcem písať. Dnes som sa pripojil k hnutiu Tvorivej spoločnosti allatraunites. Odkaz nájdete v sekcií inšpirácie. Mám doma mnoho noviniek. Nechecem o nich však zatial písať. Je tu istá, šanca, že k tvorbe Novej Zeme sa pridajú ďalšie bytosti v mojom okolí. Predstavte si tú silu, keď sa toto deje na celom svete. V mojom súkromnom vesmíre sa už sen o Novej Zemi zhmotňuje.
Bola to skutočne zázračná noc. Oslava prebehla hladko bez odporu. Z dediny mi na pozvánku zareagoval jediný človek, že by mi rád pomohol. Bol to, ale ten pravý a bez neho by realizácia v takej podobe ako sme chceli oslavu spraviť nebola možná. S priateľkou to miesto zveľadujú už 3 roky. Tiež ho považujú za magické. Stali sa z nás priatelia. Pomohol mi na miesto dopraviť veci. Má 4×4 auto do ktorého sme sa tak akurát vošli so všetkým, čo sme mali. Vinárka prišla presne pred naším odchodom. Priniesla krásne voňavé cesnakové slniečko. Doma sme ešte dofúkali gumy a mohli sme vyraziť.
Jazda na miesto bola naozaj adrenalínová. Mal som obavu, či nerozrijeme moc terén. Šťastie v nešťastí bolo, že na aute boli dosť zodrané letné gumy. Po blate to nešlo vobec, ale keď sme vyšli na trávu kĺzavím pohybom sme sa ako na snežnom skútry dostali až hore. Trávu sme len uhladili, ale nevytrhali. V jednom miest sme auto tlačili až očami, keď začali všetky 4 kolesá preklzovať. Nasťastie vodič to mal plne pod kontrolou a zvládli sme to.
Keď sme sa tam dostali vyložili sme z auta veci. Zobral som z domu aj suché drevo, čo dosť pomohlo. Už týždeň bolo veľmi vlhko, takže drevo, čo sme s Vinárkou naviezli bolo po 2 dňoch aj pod stolom a lavičkou navlhnuté. Rozhodli sme sa oheň zapáliť hneď. S pomocou papieru a pepa sa to podarilo. Zašli sme aj do lesa pre sucháre, čo ešte stáli.
Postavili sme si za studničkou stan. Potom prišla jeho priateľka. Ponúkli sme sa Štedrákom a dali sme im úlohu, nech pripravia oltár. Bolo tak pol hoďku pred súmrakom, tak sme sa vybrali po ceste na miesto rozvešať lampáše a stušky. Po ceste sme si to moc užili a stretli sme aj pána na jeepe, čo nám zamával. Podávali sme stušky až po dedinu. Keď sme vešali posledný zrazu na nás vybehla z kríku kočka. Bola taká rada, že nás vidí až po nás skákala. Zdalo sa, že s nami pôjde naspať až na miesto. A tak sa ai stalo. Po ceste hore sa pán na jeepe vracala a zamieril k nám. Keď otvoril okienko zistili sme, že sa s Vinárkou poznajú, pretože u nich nakupuje skoro každý týždeň. Bol to včelár z Lieskového, čo mi ho už viac krát spomínala. Vraj nás prídu pozrieť aj so známimi.
Keď sme sa vrátili oltár bol hotový a vypadal prekrásne. Kočke sme dali špekáčik a kus štedráku. Keď to zožrala zalahla na taške s obradnými predmetmi. Prišiel nás pozrieť pán z 3. boku, čo ho spomínala jedna s Tetiek, ktoré prišli k nám na navštevu pozrieť dedka minulý týždeň. Ten, čo chodí na prechádzky po kopcoch skoro každý deň a nemá s kým. Bol tu len na chvíľku.
Čakali sme na kámošov z Dubnice. Prišli už po tme aj s kóliou Lessy. Privítali sme sa. Hneď keď prišli povedali sme im, že tu máme kočku. Lessy sa s nimi vraj nemusí. Všimla si ju práve v momente, keď som ju hladil. Pohladil som aj Lessy a predstavil ich. Oňuchali sa navzájom a zdalo sa, že naháňačka po lese nebude. Celý večer Lessy kocúrika strážila. Kámoška čo si Lessy priviadla bola úplne nadšená. Vraj vždy túžila dať malej sestre kočičku. Ale pre psa do toho nešla, pretože nevedela ako bude reagovať. Toto ju úplne dostalo. Keďže kocúrik nebol nikoho rozhodla sa, že si ho vezme.
Obrad som zahájil vydymovaním pierkom a vonnou tyčinkou. Potom sme preskakovali oheň kde už horelo julské poleno – hrabový kmeň s koreňom z lesa. Následovali papieriky odhodenia starého a papieriky s prianiami do ďalšieho cyklu. Hádzali sme ich do ohňa a spolu s nimi sme zapálil sviečky, ktoré sme následne umiestnili niekam do lesa okolo seba. Násmedne sme sa chytili za ruky okolo ohňa a kámoška z Dubnice, čo sa venuje slovanskej kultúre už od 14 rokov obohatila náš obrad o krásny prednes žehnania Všeduchovy. K tomu nám ešte zahrala na koncovke s píšťalkou. Bola to ohromná energia a zavládla krásna dojemná atmosféra. Zaspievali sme si zopár slovanskích piesní a zahulákali.
Keď sme obrad dokončili posedeli sme a o chvíľu dorazil pán s dediny , čo sme ho stretli s ďalším párom z mesta aj so synom. Boli to Slovanské deti, pretože nás tak pozdravili. Spravili si papierikový a sviečkový obrad. Pokecali sme. Pokoštovali pálenky. Bolo super, že sa k nám pridali aj úplne neznámi ľudia. Aj keď ich nebolo moc.
Odišli. Potom odišli dubničania a kocúrik s nimi až dole k autu. My sme si ešte chvíľku zatancovali a priložili do ohňa aby vydržal až do rána a zaliezli sme do stanu.
Vinárkina sviečka a medová sviečka na oltári horeli až do rána, takže sme to zvládli. Pomohli sme Slnku prekonať najdlhšiu noc a môže sa zrodiť nové pripravené preniesť nás ďalším dobrodružným rokom a novým začiatkom.
Ráno sme popratali. Naložili všetko do auta. Zvieratkám nechali jedlo pod oltárom a vydali sa na cestu domov. Po ceste sme pozbierali sme lampáše, čo ešte horeli.
Týmto Ja slobodný človek bez závislostí, veriteľov a majetku ustanovujem právo kohokoľvek s čistými úmyslami a srdcom prísť ku mne Domov na Novú Zem. Bude tu postarané o jeho telo aj dušu najlepšie ako to dokážeme. Zároveň sa však každá príchodzia Bytosť zaväzuje počas svojho pobytu konať pre všeobecné dobro a prosperovanie Novej Zeme. Bude svojou činnosťou pomáhať jej obyvateľom žiť šťastný a naplnený život. Každý obyveteľ Novej Zeme má zodpovednosť za všetkých ostatných a všetci sú si tu rovní. Pri jeho príchode má právo na naplnenie základných ľudských potrieb. Čistý vzduch, čistá voda, prístup do prírody, jedlo, čo si dopestujeme. Keď bude poctivo pracovať bude prosperovať on aj celá Nová Zem. To zvýši jeho životnú úroveň, ale aj úroveň všetkých obyvateľov pretože všetci sú si tu rovní.
Toto je miesto kde tvoríme slobodne a s láskou k celku. Pretože vieme, že všetko je jedno. Keď bude dobre tu, bude dobre na celej Zemi.
Moje poslanie je ukázať ľuďom, že majú právo na slobodu. A sloboda sa nedá kúpiť. Dá sa len žiť.
Zdravím všetkých ľudí dobrej vôle, čo prišli nahliadnúť ako žijem. Táto stránka vznikla ako inšpirácia pre ľudí, čo sa neboja ísť za svojim snom a vykročiť z davu. Čo sa neboja fyzickej práce, milujú pobyt vonku a chvíle strávené osamote, ale aj s rodinou pri spoločnom tvorení.
Písať budem o mojej ceste životom. Ako som sa ocitol na mieste, ktorému hovorím domov. Ako si ho plánujem pretvoriť k obrazu svojmu, aby sa mi tu dobre žilo. Rád by som s Vami zdieľal môj pohľad na svet. Moje hodnoty a presvedčenia. Tiež sa chcem podeliť o zážitky, skúsenosti a praktické rady s činnosťami, ktoré si overím na vlastnej koži. Pre mňa to bude denník a záznam toho ako napredujem a či idem správnym smerom. Tiež možnosť zaspomínať na staré dobré časi v tejto extrémne rýchlo sa meniacej dobe.
Máme október 2020. Mesiac kedy to pravdepodobne všetko praskne a svet už nebude ako predtým. 😀 Preto je to pre nás všetkých jedinečná príležitosť začať si tvoriť Novú Zem v ktorej sa nám všetkým bude dobre spolunažívať.
