Prichádza čas kedy má každý z nás na výber akou cestou bude ďalej v živote kráčať. Je omnoho jednoduhšie zbaviť sa závislosti a lpenia na tom, čo nám nefunguje. Vytvoriť si život podla vlastných pravidiel a predstáv. Taký po akom túži naša duša.

Dnes sa narodilo dieťa. Nové Slnko, čo nás bude nabíjať energiou a vyživovať ďalších 12 mesiacov. Je zatial slabé a krehké, ale už sa jeho prvé lúče po skoro 2 týždňoch temna predrali až k nám odle na Novú Zem, ktorá je tiež len v plienkach. Všade navôkol je však už je cítiť.

Dnes po zobudení som si uvedomil a prebral v hlave pár vecí. Všetko, čo sa deje v mojom živote je v mojích rukách a podlieha to môjmu rozhodnutiu a reakcií.

Prišiel mi na um názov textu piesne: Návody na život sú vypredané. Je to fakt. Nevieme čo znamená správne žiť. Pre každého je to niečo iné. Mne sa to potvrdzuje stále viac. Čím si dovolím väčšiu slobodu a žijem bez plánu a režimu, tým bohatší je môj život na Zázraky a čarovné okamihy. Stačí sa držať pocitu, čo pre činnostiach zažívame. Nebrániť a žiť bezt odporu s ľahkosťou.

Toto sa však u mňa zatial bije s pocitom zodpovednosti, ktorá z toho čo som sa naučil z detstva znamená pracovať a zarábať si na život. Neverím však, že je to nutnosť pre každého. Podľa mňa je možné žiť a tým sa uživiť a neoddelovať, čo je zarábanie na život a čo je život. Minimálne to zažívať tým, že naša práca bude služba ostatným a tiež naše poslanie. Tým pádom do nej budeme plne ponorený a už si bez nej nebudenme vedieť predstaviť život.

Mamina mi včera vysvetlila aké ťažké obdobie tiež prežívala, keď musela pracovať aj doma, pretože im zvýšili normu a ona to v práci nestíhala. Ručne vyrábala parochne. Po 2 rokoch odišla pracovať do závodu, kde ju síce na 8 hodín zavreli, ale keď sa vrátila domov mala čistú hlavu a peniaze isté. Toto mi momentálne chýba. Nemám pevnú hranicu medzi práciu a Životom. Viem, že si teraz protrečím. Minimálne ma napadlo, že keď si na izbe zavriem dvere som v práci. A len v práci. Keď mám dvere otvorené nepracujem, ale som po ruke pre každého, kto to bude potrebovať. Čie je toto udržateľné aj keby som tu mal rodinu neviem. Ale keď sa to nenaučím teraz sám, tak môžem zabudnúť na to, že potom to bude fungovať.

A preto je dnes pre mňa posledný deň Vianočných osláv. Večer si pripravým pôdu a plán na to ako dohnať čo som v práci zameškal. Budem tomu venovať všetkú energiu a sústredenie. Už mám typy ako postupovať, aby mi to šlo ako po masle. Som stabilný pilier o ktorý sa môže rodina oprieť.

Edit: Paradox, Zmena, Humor. To si vždy poviem v situácií ako tá z dnešného večera. Pripravený pracovaťs cedulkou na dverách, že „Som v práci“ si strkám do uší sluchátka. V momente keď som ich tam vložil začujem sičanie. Hovorím si, že to si asi dedko napúšťa vodu. Hrám hru. Keď tu zrazu si uvedomím, že ten zvuk neprestal. Dám dole jedno sluchátko a už viem, že je zle. Vybehnem a zbadám, ako sa zo záchodových dverí valí voda. Otvorím a vyleje sa na mňa vlna. Rýchlo zastavujem vodu čo tečie do nádržky. Praskla hadica. Vytopená celá chodba a už to tečie až do ďalších miestností. O zábavu je postarané. Dnes večer sa už l hraniu nedostanem.

Zoznámenie Ťapa s Mášou. Varenie, pečenie a príprava mastí.

Dve noci som trávil roznášanim pozvánok na oslavu slnovratu po dedine. Zvládol som celú hlavnú časť obce. Asi 450 pozvánok. Trvalo mi to tak 7 hodín + 5 hodín vytvárania.
Po prvej noci ráno za mnou prišiel dedko a bol ako vymenený. Sršala z neho taká mladícka energia. Bavil sa úplne príčetne a bol omnoho viac pri zmysloch ako pred tým. Vytiahol tému, že dom je jeho a nechce byť vynechávaný z rozhodnutí o tom, čo sa s ním bude diať. Páčilo sa mi to, že má takýto pohlad a rád ho o všetkom budem informovať. Cítim sa teraz, že v tom nie som sám, ale môžem sa s niekym o tom poradiť a pobaviť. Tiež sme prebrali moju prácu z domu a to, že to je pre mňa náročné, bývať aj pracovať v jednej izbe.
Môžem to skúsiť tak, že sa dohodnem s mamou a otcom, že by som mal kanceláriu u ních. A chodil pracovať tam a doma už len býval. Ale osobne to skôr cítim tak, že s touto prácou skončím a budem v dohladnej dobe robiť niečo úplne iné. Počítač už potom bude slúžiť mne na moje projekty a nie ja jemu pre niekoho iného. Je to veľká obeť na to aby to za to stálo.

Obe noci som sa zastavil u babičky na hrobe. Zapálil som jej tam sviečku a požiadal ju o odpoveď, či to čo robím je správne. Na druhý ráno okamžite prišla. Synchronicita v tom, aké úžasné darčeky mamina vymyslela pre dedka a že v rádiu bol zrovna rozhovor s Danielom Heribanom a jeho pesničkou, ktoú napísal Daniel Hevier – Dedko. Presne sadne na toho nášho. Svetlo sa úplne rozžiarilo, keď nás prišli navštíviť tetky z 3. horného konca. Pri tom dedko úplne ožil.

Dopadlo to tak, že som zase vôbec nepracoval. Ale toto, je pre mňa omnoho cennejšie ako čas strávený v práci, ktorú momentálne mám.

Večer som sa išiel s Ťapom prejsť na za Skalu na miesto kde bude oslava. Je to tam ideálny priestor. Potom som sa nechal unášať. Kroky a Ťapo ma zaviedli k hradisku nad dedinou. Bolo to magické. Hradisko asi 3000 rokov staré a je tam cítiť úžasnú energiu. Prechádzal som sa po jeho hradbách až som došiel v jeho rohu na ostrý kopec. Na jeho vrchole bola na zemi popadaná námraza. Toto bolo určite miesto kde chodili miestny duchovný z hradiska komunikovať s božstvami. Zacvičil som si tam wydu. Ťapko sa podozrivo držal kúsok odomňa.

Oficiálne postedný pracovný deň v tomto mesiaci. Prácu, čo som mal zadanú som takmer dokončil. Starostov syn mi priniesol NB na vyčistenie. Potrebuje ho na online vzdelávanie.

S mamou sme spravili zásoby potravin. Strýko priviezol nový plynový kotol. Samozrejme použitý, ale aj tak novší než ten čo máme. Potom sme spolu upratali garáž, aby sa tam zajtra dala čistiť repa. Robili sme to v daždi , takže sa dal krásne testovať či prístrečok, čo som spravil funguje. Zatial ano. A bolo to moc príjemné. Tiež som si chvílku zarelaxoval v garáži pri počúvanie poviedky „Čas“. Ten si myslím, že neexistuje a všetko sa deje súčasne.

Z pivnice sme vypratali starý sud a dali tam stolík. Stále sa to tu hýbe k lepšiemu.

Veľmi ma potešil príjemný telefonát s prieteľmi z ND. Bavili sme sa o slobode a užívaní si týchto chvíľ premeny.

Večer som si vypočul krásny rozhovor s naším prvým predsedom vlády. Veľmi triezve a múdre názory má. Pri tom som dokončoval lampy do práce.

Ďakujem za možnosť žiť tak ako teraz žijem.

Zajtra príde otes a strýko a budeme robiť zásoby medecíny na túto zimu.

Tiež chcem spraviť svetlo na schodoch v pivnici a zase sa pohnúť s upratovaním. Keby sa mi podarilo zostiť či majú susedia hnoj bude by to zase veľmi úspešný deň.

Začínam to trošku flákať. Ale je to len dôsledok toho, čo sa okolo deje a že na konci mesiaca doháňam v práci, čo som zameškal. Predsalen písanie online blogu alebo denníku ako som to pojal podmieňuje tiež sedenie pri počítači a to sa snazím obmedzovať.

Vo štvrtok som sa zblížil so strýkom. Pomáhal som mu nadesignovať ako logisticky čo najlepšie zorganizovať výrobu špiritusov. Tiež ma zobral k sebe domov a tam mi našiel staré diáky z dedkovej svatby, kde je vidieť ako tento dom vypadal pred vytvorením navážky. Ďakujem za takú užasnú rodinu akú mám. Veľmi ich ľúbim.

Dnes sa mi podarilo zastrešiť priestor medzi garážou a prístreškom na traktor. Natiahol som tam plachtu. Dosť mi k tomu dopomohlo aj to, že bolo absolutne bezvetrie.

S dedkom sme sa bavili o traktore a o tom ako na ňom chodil orať. Tiež som sa pustil do upratovania garáže. Priestor na kompostovisko je už spravený. Môžem sa pustiť do kompostovania. Už je najvyšší čas.

Dnes ma navštívil starosta. Chcel poradiť so zrýchlením počítaču. Tiež vyzvedal, či pôjdem na testy.

Z pod prístrešku na traktor je o takomto čase krásny západ slnka. Mal by som zvážiť v návrhu otvorenie strechy na stranu do ulice. Keď už tu nieje vidieť vychádzajúce slnko tak aspoň zapadajúce by mohlo byť.

Voda v pivnici nemá spojenú hladinu s vodou v studni. Takze je to pravdepodobne potok. Dedko povedal, že sa zdvyhol minimálne o meter. To je presne to koľko je v pivnici vody. Zajtra si tam dám čln. 😀

Dnes to šlo s prácou nadmieru dobre. Ráno som si vyšiel na kopec s Ťapom. To ponorenie sa do seba, ktoré máme vždy po ruke, je neskutočný relax. Ranné stíšenie sa a láskavé postaranie sa o telo a dušu má ohromný dopad na celý deň.

Keď takto začnem den neni potreba ani dodržiavať režim a mať plán. Všetko ide pekne a hladko. A užívam si každú chvílu.

Ďakujem mamine, že nám prišla navariť úžasnú zeleninovú polievočku.

Ďakujem kolegom, ktorí tak vrelo uvítali môj návrat. Je to pekná motivácia.

Zistil som, že ma baví robiť práce, ktoré sú re iných otravné a neradi ich robia. Hlavne prehrabávanie sa vo veciach a upratovanie. Takže si budem aj v práci vyberať takéto úlohy.

Dnešok bol dňom temna. Nie len pre počasie pretože celý deň to vypadalo akoby bol večer, ale aj preto, že som si opäť prešiel vlnou závislosti. Našťastie sa tie vlny skracujú na minimum. Absolútne mi to za to nestojí. Vonkajší skutočný svet ponúka toľko krási nad ktorou sa dá do nekonečna žasnúť. Som z toho vonku. Cítim, že mi bude lepšie ak si budem poctivo robiť svoju prácu a nenechám sa rozptylovať ničím. Takže zajtra podľa režimu dňa. Z dnešného plánu som práve pre temnotu nespravil nič. Presúvam to na zajtra.

Veľmi som si dnes užil virtuálnu rekonštrukciu dedkovho domu z čias keď sa sem nasťahovali. Konečne má grafika zmysel. Tiež som moc vďačný za rozhovor s kolegom vďaka ktorému som spať na Slovensku. Mám veľmi dobrých kolegov a všetci sú moc milí a ochotný pomáhať. Teší ma, že môžem s takými ľuďmi spolupracovať.