Príprava Slnovratovej oslavy s Vinárkou. Dovezenie dreva na miesto. Dobrodružstvo s traktorom. Spoločné varenie dýňovej polievky.

Dnešné ranné prekvapenie a rýchla odpoveď na otázku prečo niekto zatarasil bunker na našom kopci.

Sadenie stromkov mi zabralo viac času ako som si myslel. Začal som marhuľou pred domom. Pri sadení sa pri nás zastavil sused, ktorý zdá sa, že sa celkom vyzná v ovocinárstve. Prácu mi odobril, čo ma potešilo. Potom som začal chodiť po dvore a krokovať kde by boli najlepšiw miesta pre ostatné stromky. Zalieval som ich vodou z potoka. Použil som aj hlinu z járku vedľa domu. Kompost som si kúpil spolu so stromkami. Minul som všetok a ešte dal aj pod oskurušu. V záhrade bude ako pekná dominanta na čestnom mieste mišpula. Bude to stromček po ktorom môžu loziť deti. Driene budú vzadu od susedy a liesky ako portál do meditačnej časti zahrady pri potoku. Tiež sú priamo vo výlete včiel ako ich prvá jarná paša. Starosta so synom vešali vian9čné osvetlenie. zavolali ma na pomoc. Potom som k ním zašiel na mikulášsky pohárik vínka. Pokavali sme dobre. Keď som odchádzal čakal ma v topábkach darček. Rozhodol som sa, že budem tiež štedrý. Susedom som porozdával v noci pri odchode na kopec poháriky s orieškami. Išiel som tam s Ťapom. Bola pekná noc. Nad dedinou som si predstavoval ako kedysi Deduchovia, predchodci Mikuláša chodili po dedinách a žehnali. Tiež som požehnal a šlapal na miesto zaľahnúť. Ťapovi to bolo jedno. Hrabal. Ale po chvíly keď zistil, že tam lehním zababušený chcel sa ku mne nasúkať Len bol celý špinavý od hliny. Tak som ho nepustil. V spacáku bolo ako v saune. V noci ma pravidelne budil. Bolo zatiahbuté, ale raz sa mi naskytol takýto pekný pohlad na priezor v mrakoch. Vyfotil som ho. Nad ránom sa zdalo, že Ťapo ani nespal. Stále niekde behal a hrabal. Bol velmi rád, že uz vstávam. Poprchalo, takže žďárak poslúžil nielen proti psovi.

Dnes som si nakúpil stromčeky do záhrady. 2 driene, 2 liesky, mišpulu a marhuľku. Už sú pripravené na sadenie. Na včelárskom krúžku si sadla vedľa mňa. Mala na sebe včielkové ponožky. A ten jej úsmev a zaľúbený pohľad so šepotom slova ďakujem bol úplne na zjedenie.

S dedkom sme si dali ešte večerné čítanie pri sviečkach. Keď som už išiel spať a hovorím mu dobrú noc, dedko že kde máš frajerku? Hovorím mu, že zatial ju tak nevolám. A on na to. Dnes ju nepotrebuješ? Nie. Nepotrebujem, pretože je so mnou aj keď nie je pri mne.

Muž je ako kvet. Ten tiež netúži po včele. Proste rozkvitne a včela priletí…

Asi kvitnem.

Dnes je prekrásny deň. Jeden z najkrajších v mojom živote. Sedíme spolu a čakáme na východ slnka na našom kopci nad domom. Ťapo nezastaviteľne hrabe svoje diery. Spolu s nami na slniečko čaká aj mesiac nad Javorinou. Mrzne tak 5 pod nulou. Popíjame čajík a usmievame sa ticho na vychádzajúce slnko. Celá krajina pod nami okrem Javoriny a Inovca je v oblakoch. Akoby sa náš kopec zvýšil a vyniesol nás k tomuto krásnemu divadlu až do neba. Je to len chvílka, ale zapamätám si ju na celý život. Moment, ktorý opäť potvrdzuje, že všetko dôležité už máme. Stačí to len s Láskou prijať a užívať si. Nič viac nám netreba. Mesiac a Slnko majú spolu rande. A my s nimi. Aj keď zatiaľ bez dotyku, ale to nevadí. Mesiac bol niekedy súčasťou Slnka a teraz sú rozdelený, ale aj tak vedia, že sa raz spoja. Čas tu prestáva mať význam. Všetko je jedno. Len tu a teraz existuje. A to neviditeľné spojenie všetkého, ktoré je dokonalé.

Krásny to dátum dnes rovnako ako krásny deň. Keďže som sa dlho nehlásil spravím dnes nedelnú rekapituláciu toho, čo sa u mňa v Novej Zemi udialo.

Kočky:
Zostala už len 1. Čierno biela po sterilizácií je stále viac a viac otravná. Skúšal som jej loviť myši v komore kam ju Ťapo nepustí. Podarilo sa mi na jeho granule chytiť za noc 4. Pred ňou som ich vypustil. Snažil som sa v nej takto prebudiť lovecký pud, ale moc to nezabralo. Po 2 sa akože rozbehla, ale poslednú úplne odignorovala. Vždy nad ránom mi čkrábe na okno a ničí sieťku tak ju nakoniec pustím dnu sa zohriať.

Ťapo:
Začal som ho ráno venčiť na bicykly. To som dostal doporučené od Vinárky. Neviem prečo ma to nenapadlo skôr. Je to veľká sranda aj pre mňa a Ťapa to baví o to viac. Nezastavuje sa, aby hrabal, ale drží sa pri mne. Skúšal som aj ďalšie doporučenie a síce vziať ho do auta na výlet. To už tak dobre nešlo. Myslím, že do auta ho už nedostanem.

Včely:
Pre nezmyselný modrý zdrap som bol 2 týždne akože doma. Jediné obmedzenie kde som to pocítil bolo, že som nemohol na včelársky krúžok. O to lepšie to však dopadlo. Vinárka ma pozvala na včelnicu v dedinke kde som trávil detstvo a tiež tohto ročnú jar so starými rodičmi. Má tam 17 včelstiev. Preliečovali sme ich spolu proti klieštikovi zapalovaním papierikov na dne úlov. hodinu mali zavretý letáč a dusili sa dymom. Snaď aj kliešť.
Z Vinárky ako som si ju nazval a to, že je vyštudovaná Vinárka som sa dozvedel vlastne až pri tomto stretnutí sa vyklula veľmi milá dievčinka. Od vtedy sme spolu v kontakte a pomaly a opatrne sa zbližujeme. Je to príjemné. Máme naozaj mnoho spoločných záujmov. Ale spojili nás hlavne včely a alkohol. 😀
Ďalší včelár na ktorého som natrafil náhodou pri zháňaní sporáka do domu býva kúsok od TN. Má 40 včelstiev a budúci rok plánuje 70. Je do toho naozaj veľmi zažratý a nadšený. Tiež si ide budovať apidomček so 4 rodinami. Predal mi aj šamotové tehly na raketovú pec. Pri tom mi ukázal jednu z jeho zazimovaných včelníc. Je to fascinujúce keď to niekto vie so včelami a rozumie im. Snaď sa tam aj ja raz dostanem. Dal mi na seba kontakt a vraj ho môžem aj s Vinárkou prísť pozrieť.
Dnes som tiež liečil moje včely proti klieštikovi kyselinou mravčiou. Postup viem, len som dosť nesvoj z toho ako málo včiel som tam mal. Bolo síce zabraných 6 uličiek, ale všetky včely boli nalepené na prednej stene. Tiež som mal dosť pokadený papier pod nimi. Moc nádeje im už nedávam. Ale všetko je tak ako má byť. Keď som sa na to dal nahovoriť bol som úplne mimo. To bola presne tá situácia kedy som mal povedať nie a nabudúce to už budem vedieť. Mám veľmi vela poučení, čo naozaj nerobiť a tie mi zostanú už navždy zapísané pod kožou. Beriem to ako autoškolu, ktorú som tiež nespravil na prvý krát. Aj táto smutná a temná skúsenosť mi pomohla viac sa spoznať a vedieť, že mať niekoho na zodpovednosti je poslanie. Tiež som zistil ako veľmi ma to pripúta k miestu a k prírodným cyklom. Takže sa môžem teraz roznodnúť či a ako v tom chcem pokračovať tak, aby mi to bolo radosťou a nie príťažou.

Dedko:
Zvykáme si na seba. Spoločné rána sa stali príjemným rituálom. Len dnes som zrovna prerušil šnúru a dosť nás to rozhodilo. Budem musieť toto miesto a dedka a všetky bytosti čo tu sú zobrať pod moju ochrannú ruku. S tým, že keď tu niesom nefunguje to tu. Momentálne je to tak. Musím tomu obetovať svoju slobodu a brať to ako školu zodpovednosti. Toto ma naozaj posunie tam kam potrebujem, len nesmiem poľaviť.

Dom:
Maštal je už takmer zariadená ako dielňa. Stroje sú pod prístreškom pri potoku. Vykopal som dieru na broskyňu, ale neviem, či ju tam aj zasadím, alebo tam dám iný strom. Pôjdem sa poradiť tento týždeň ešte dole na družstvo k ovocinárom.
Dnes som začal s prototypovaním raketovej pece. Je zatial postavená uprostred dvora. Dosť som laboroval ako ju zapáliť. Vydymil som asi celý horný koniec, ale nakoniec naskočila. Bol to naozaj fukot. A šla z nej len vodná para. Síce trochu štiplavá, ale nebol to dym.