Bola to skutočne zázračná noc. Oslava prebehla hladko bez odporu. Z dediny mi na pozvánku zareagoval jediný človek, že by mi rád pomohol. Bol to, ale ten pravý a bez neho by realizácia v takej podobe ako sme chceli oslavu spraviť nebola možná. S priateľkou to miesto zveľadujú už 3 roky. Tiež ho považujú za magické. Stali sa z nás priatelia. Pomohol mi na miesto dopraviť veci. Má 4×4 auto do ktorého sme sa tak akurát vošli so všetkým, čo sme mali. Vinárka prišla presne pred naším odchodom. Priniesla krásne voňavé cesnakové slniečko. Doma sme ešte dofúkali gumy a mohli sme vyraziť.

Jazda na miesto bola naozaj adrenalínová. Mal som obavu, či nerozrijeme moc terén. Šťastie v nešťastí bolo, že na aute boli dosť zodrané letné gumy. Po blate to nešlo vobec, ale keď sme vyšli na trávu kĺzavím pohybom sme sa ako na snežnom skútry dostali až hore. Trávu sme len uhladili, ale nevytrhali. V jednom miest sme auto tlačili až očami, keď začali všetky 4 kolesá preklzovať. Nasťastie vodič to mal plne pod kontrolou a zvládli sme to.

Keď sme sa tam dostali vyložili sme z auta veci. Zobral som z domu aj suché drevo, čo dosť pomohlo. Už týždeň bolo veľmi vlhko, takže drevo, čo sme s Vinárkou naviezli bolo po 2 dňoch aj pod stolom a lavičkou navlhnuté. Rozhodli sme sa oheň zapáliť hneď. S pomocou papieru a pepa sa to podarilo. Zašli sme aj do lesa pre sucháre, čo ešte stáli.

Postavili sme si za studničkou stan. Potom prišla jeho priateľka. Ponúkli sme sa Štedrákom a dali sme im úlohu, nech pripravia oltár. Bolo tak pol hoďku pred súmrakom, tak sme sa vybrali po ceste na miesto rozvešať lampáše a stušky. Po ceste sme si to moc užili a stretli sme aj pána na jeepe, čo nám zamával. Podávali sme stušky až po dedinu. Keď sme vešali posledný zrazu na nás vybehla z kríku kočka. Bola taká rada, že nás vidí až po nás skákala. Zdalo sa, že s nami pôjde naspať až na miesto. A tak sa ai stalo. Po ceste hore sa pán na jeepe vracala a zamieril k nám. Keď otvoril okienko zistili sme, že sa s Vinárkou poznajú, pretože u nich nakupuje skoro každý týždeň. Bol to včelár z Lieskového, čo mi ho už viac krát spomínala. Vraj nás prídu pozrieť aj so známimi.

Keď sme sa vrátili oltár bol hotový a vypadal prekrásne. Kočke sme dali špekáčik a kus štedráku. Keď to zožrala zalahla na taške s obradnými predmetmi. Prišiel nás pozrieť pán z 3. boku, čo ho spomínala jedna s Tetiek, ktoré prišli k nám na navštevu pozrieť dedka minulý týždeň. Ten, čo chodí na prechádzky po kopcoch skoro každý deň a nemá s kým. Bol tu len na chvíľku.

Čakali sme na kámošov z Dubnice. Prišli už po tme aj s kóliou Lessy. Privítali sme sa. Hneď keď prišli povedali sme im, že tu máme kočku. Lessy sa s nimi vraj nemusí. Všimla si ju práve v momente, keď som ju hladil. Pohladil som aj Lessy a predstavil ich. Oňuchali sa navzájom a zdalo sa, že naháňačka po lese nebude. Celý večer Lessy kocúrika strážila. Kámoška čo si Lessy priviadla bola úplne nadšená. Vraj vždy túžila dať malej sestre kočičku. Ale pre psa do toho nešla, pretože nevedela ako bude reagovať. Toto ju úplne dostalo. Keďže kocúrik nebol nikoho rozhodla sa, že si ho vezme.

Obrad som zahájil vydymovaním pierkom a vonnou tyčinkou. Potom sme preskakovali oheň kde už horelo julské poleno – hrabový kmeň s koreňom z lesa. Následovali papieriky odhodenia starého a papieriky s prianiami do ďalšieho cyklu. Hádzali sme ich do ohňa a spolu s nimi sme zapálil sviečky, ktoré sme následne umiestnili niekam do lesa okolo seba. Násmedne sme sa chytili za ruky okolo ohňa a kámoška z Dubnice, čo sa venuje slovanskej kultúre už od 14 rokov obohatila náš obrad o krásny prednes žehnania Všeduchovy. K tomu nám ešte zahrala na koncovke s píšťalkou. Bola to ohromná energia a zavládla krásna dojemná atmosféra. Zaspievali sme si zopár slovanskích piesní a zahulákali.

Keď sme obrad dokončili posedeli sme a o chvíľu dorazil pán s dediny , čo sme ho stretli s ďalším párom z mesta aj so synom. Boli to Slovanské deti, pretože nás tak pozdravili. Spravili si papierikový a sviečkový obrad. Pokecali sme. Pokoštovali pálenky. Bolo super, že sa k nám pridali aj úplne neznámi ľudia. Aj keď ich nebolo moc.

Odišli. Potom odišli dubničania a kocúrik s nimi až dole k autu. My sme si ešte chvíľku zatancovali a priložili do ohňa aby vydržal až do rána a zaliezli sme do stanu.

Vinárkina sviečka a medová sviečka na oltári horeli až do rána, takže sme to zvládli. Pomohli sme Slnku prekonať najdlhšiu noc a môže sa zrodiť nové pripravené preniesť nás ďalším dobrodružným rokom a novým začiatkom.

Ráno sme popratali. Naložili všetko do auta. Zvieratkám nechali jedlo pod oltárom a vydali sa na cestu domov. Po ceste sme pozbierali sme lampáše, čo ešte horeli.

Poučenia na ďalší rok:

• mať foťák a fotografa
• mať čelovku
• uvariť dýňový guláš
• zapalovať obradný oheň postupne
• s prípravami začať skôr
• pred obradom nejesť
• zaistiť hudbu
• lepšia osveta