Zdravím všetkých ľudí dobrej vôle, čo prišli nahliadnúť ako žijem. Táto stránka vznikla ako inšpirácia pre ľudí, čo sa neboja ísť za svojim snom a vykročiť z davu. Čo sa neboja fyzickej práce, milujú pobyt vonku a chvíle strávené osamote, ale aj s rodinou pri spoločnom tvorení.
Písať budem o mojej ceste životom. Ako som sa ocitol na mieste, ktorému hovorím domov. Ako si ho plánujem pretvoriť k obrazu svojmu, aby sa mi tu dobre žilo. Rád by som s Vami zdieľal môj pohľad na svet. Moje hodnoty a presvedčenia. Tiež sa chcem podeliť o zážitky, skúsenosti a praktické rady s činnosťami, ktoré si overím na vlastnej koži. Pre mňa to bude denník a záznam toho ako napredujem a či idem správnym smerom. Tiež možnosť zaspomínať na staré dobré časi v tejto extrémne rýchlo sa meniacej dobe.
Máme október 2020. Mesiac kedy to pravdepodobne všetko praskne a svet už nebude ako predtým. 😀 Preto je to pre nás všetkých jedinečná príležitosť začať si tvoriť Novú Zem v ktorej sa nám všetkým bude dobre spolunažívať.
Dnes presne na poludnie naše včielky usúdili, že už je vhodná doba na to, aby sa išli prvý krát po zime preletieť po a vyprázdniť svoje plné bružká. Bola to krásne a dojímavé sledovanie zázraku prírody. Vždy keď si na to spomeniem tlačia sa mi slzy do očí.
V našej dedine vznikla iniciatíva od miestneho aktivistu zameraná na vyčistenie potoka a jeho brehov, ktorý sa tiahne z Moravy až k nám a vrámci katastrálneho územia obce má asi 10 km. S touto aktivitou budú spojené aj akcie zamerané na osvetu a zapojenie obyvateľstva. S Vinárkou sme sa pripojili a v skupinke asi 7 statočných sa vrháme do boja so živlami prírody aj ľudskou pohodlnosťou. Projekt má byť celoročný s vyvrcholením v lete. Tento víkend sme si spravili po meetingoch na dialku prvé živé stretnutie s prechádzkou od hranice do asi 1 štvtiny toku. Táto vrchná časť bola zatial pomerne čistá. V mrazivom počasí sme sa predierali húštinami a prekračovali rieku z jedného brehu na druhý. Bola to príjemná prechádzka, ktorá nás vydezinfikovala a dodala nám kopu energie.
Zmena paradigmatu a pohladu na vec. Súčasnú prácu v pre herné štúdio beriem už len ako dočasný stav. Je to v podstate dôchodok, ktorý som si vyslúžil a má obmedzené trvanie. Tento stav mám za odmenu. Budem si ho vážiť a braŤ ako jedinečnú príležitosť mať priestor a slobodu úspešne vybudovať niečo nové. Živobitie, pri ktorom už nebudem viac rozlišovať kedy pracujem a kedy žijem a užívam si slobody. Toto je od teraz priorita číslo jedna. Živí ma to, čo ma napĺňa a neberiem to ako povynnosť, ale ako súčasť vesmírneho tanca.
Dnes som trochu prekopal stránky. Ešte to neni to, čo by som si predstavoval. Ale plánujem to pojať trochu inak. Nechám tu len to o čom viem a chcem písať. Dnes som sa pripojil k hnutiu Tvorivej spoločnosti allatraunites. Odkaz nájdete v sekcií inšpirácie. Mám doma mnoho noviniek. Nechecem o nich však zatial písať. Je tu istá, šanca, že k tvorbe Novej Zeme sa pridajú ďalšie bytosti v mojom okolí. Predstavte si tú silu, keď sa toto deje na celom svete. V mojom súkromnom vesmíre sa už sen o Novej Zemi zhmotňuje.
Prichádza čas kedy má každý z nás na výber akou cestou bude ďalej v živote kráčať. Je omnoho jednoduhšie zbaviť sa závislosti a lpenia na tom, čo nám nefunguje. Vytvoriť si život podla vlastných pravidiel a predstáv. Taký po akom túži naša duša.
Po návrate od Vinárky s ktorou som strávil krásny víkend som sa pustil do práce. Už žiadne zahálanie hovorím si. Mám stihnúť death line a to koniec januára. 😀
Dnes som pojedol čo som tu našiel. Na zajtra si už niečo vege navarím a pôjdem presne podľa režimu. Potešil ma kolega, čo je môj nalpeší kamarát z práce, keď mi zavolal, že mi pomôže a vytvoríme znovu hviezdny team.
Keďže bolo snes úplne jasno chcel som Ťapa zobrať na prechádzku. Hneď na d domom som ho pustil po tom ako posluchol na prikaz k nohe. Prvý krát sa mi však stalo, že som na tomto mieste stretol 3 ludí a za nimi pribehol veľký čierny pes. Bežal som za Ťapom. Našťastie sa len oňuchali a potom s anechal v pohode odtiahnúť. Jeho majitelia zneli tak pokojne a milo.
Zišli sme dole k potoku okolo oskoruše až k studničke. Krásne to miesto. Tu sme sa napili vynikajúcej zdravej vody a šli sme každý svojou cestou.
Studnička pri našom potoku.
Ja som pokračoval po potoku ďalej. Že skúsim kam to až pôjde. Preskakoval som z jednaj strany na druhú až kým som sa nepreskákal k samotnúmu prameňu tejto životodárnej riečky, ktorá tečie až okolo nášho domu. Po ceste som postretal kopu zaujímavých prírodných úkazov.
ĽadopádPohľad z upíriej tlamy.2 duby zvádzajú vŕbu.Tam kde je Slnko je život aj v zime.Prameň pod ochranou dvoch krásavcov.
Ťapo si vybral inú cestu. Keď som sa vrátil až k studničke volal som na neho. Čakal som, že či sa vráti. Nič som nepočul ani nevidel. Tak som ho nechal tak. Že idem dole. Na chvílu som ešte zastavil, či ho nezačujem. Dal som si pri plote do sadu krásne veľké šípky. Ťapo nikde. Sledoval som vtáka ako nad sadom plachtí a rozmýšlal, čo to tam asi majú za stromky na takej veľkej ploche. Tak krásne opatrené. V tom som zašul šťekot. Bol taký kvýlivý, tak som sa začal báť, či tam Ťapa niekto nedrhne. Pribehol som k plotu. Šetrne pri stlpiku som ho preskočil aby som nepoohýbal pletivo. Keď som tam bol šiel som za štekotom. V dialke pri búdke, ktorá tu je a vždy som sa čudoval na čo asi slúži a prečo sa jú presúvaju som videl psy, ale aj sliepky. V ďialke som zazrel biele auto Dobrých ľudí. Práve prišli asi opratriť aj psy aj sliepky. Takto pri západe slnka. No to je krásna práca. Viem, už že som tu nelegálne a Ťapo tu neni. Boli to ich hafani, čo strážia sliepky a tešili sa, že sa blížia páničkovia. Vystúpila slečna čo predávala pri družstve na samozbere jahôd a nejaký pán. Nebol nadšený, že som sa im liepňal po plote, ale keď som mu povedal o stratenom Ťapovi vypítal si moje číslo. Že mi zavolá keby ho našiel a mám ísť preč bránkou. Užil som si prechádzku po tomto nádhernom mieste a predstavovla si ako sa nad našou dedinkou bude raz tento prekrásny Lieskový sad bude vynímať. Pri bráne na konci stojí ochranca hospodár modliaci sa sza ochranu sadu aj dediny s rýľom v ruke. Škoda, že som si to nenafotil. Ale som veľmi rád za takéto krásne miesto u nás. Kiež by som sa raz tiež mohol starať o také pekné miesta v našej dedinke.
Pozdravil som zapadajúce slnko a bežal som domov keby mi náhodou pán volal. Počul som totiž znovu štekot. Keď som prišiel čakal Ťapo tu nebol ani zmeškaný hovor. Čakal som chvílu na neho. Prišiel z velkou pokorou a strachom, ale aj nadšením, že ma vidí a nestratil som sa mu. Ako by sa o mňa bál. Také vítanie a radosť, že ma vidí mi ešte neprejavil. Pohrali sme sa na dvore. Spravil pár kalupov a dostal masáž. Bol šťastný aj ja.
DODATOK:
Dnes je ten deň kedy sa stane, že všetko začne mať tak nejako zmysel a zapadať do seba. Ako keď v aute zaradíte rýchlosť a viete, že už stačí len pustiť opatrne spojku a vozidlo sa začne hýbať tým spravnym smerom. Volant držíte vo vlastných rukách. Už len vyraziť.
Stalo sa viacej náhod, ktoré ma preniesli týmto dňom. Ale mám z neho veľmi dobrý pocit. Cítim, že zajtra keď sa ráno zobudím bude tu úplne iný svet. Svet odhodlania držať pevne život vo vlastných rukách a Tvoriť to po čom túžim. Milujem slobodu môjho rozhodovania. Milujem misto kde žijem. Milujem svoju rodinu a všetky bytosti, ktoré mám okolo seba. Som odhodlaný ísť do toho naplno. Byť náčelník kmeňa, ktorý tvorí Novú Zem na troskách starého už nefunkčného sveta.
Dnes sa narodilo dieťa. Nové Slnko, čo nás bude nabíjať energiou a vyživovať ďalších 12 mesiacov. Je zatial slabé a krehké, ale už sa jeho prvé lúče po skoro 2 týždňoch temna predrali až k nám odle na Novú Zem, ktorá je tiež len v plienkach. Všade navôkol je však už je cítiť.
Dnes po zobudení som si uvedomil a prebral v hlave pár vecí. Všetko, čo sa deje v mojom živote je v mojích rukách a podlieha to môjmu rozhodnutiu a reakcií.
Prišiel mi na um názov textu piesne: Návody na život sú vypredané. Je to fakt. Nevieme čo znamená správne žiť. Pre každého je to niečo iné. Mne sa to potvrdzuje stále viac. Čím si dovolím väčšiu slobodu a žijem bez plánu a režimu, tým bohatší je môj život na Zázraky a čarovné okamihy. Stačí sa držať pocitu, čo pre činnostiach zažívame. Nebrániť a žiť bezt odporu s ľahkosťou.
Toto sa však u mňa zatial bije s pocitom zodpovednosti, ktorá z toho čo som sa naučil z detstva znamená pracovať a zarábať si na život. Neverím však, že je to nutnosť pre každého. Podľa mňa je možné žiť a tým sa uživiť a neoddelovať, čo je zarábanie na život a čo je život. Minimálne to zažívať tým, že naša práca bude služba ostatným a tiež naše poslanie. Tým pádom do nej budeme plne ponorený a už si bez nej nebudenme vedieť predstaviť život.
Mamina mi včera vysvetlila aké ťažké obdobie tiež prežívala, keď musela pracovať aj doma, pretože im zvýšili normu a ona to v práci nestíhala. Ručne vyrábala parochne. Po 2 rokoch odišla pracovať do závodu, kde ju síce na 8 hodín zavreli, ale keď sa vrátila domov mala čistú hlavu a peniaze isté. Toto mi momentálne chýba. Nemám pevnú hranicu medzi práciu a Životom. Viem, že si teraz protrečím. Minimálne ma napadlo, že keď si na izbe zavriem dvere som v práci. A len v práci. Keď mám dvere otvorené nepracujem, ale som po ruke pre každého, kto to bude potrebovať. Čie je toto udržateľné aj keby som tu mal rodinu neviem. Ale keď sa to nenaučím teraz sám, tak môžem zabudnúť na to, že potom to bude fungovať.
A preto je dnes pre mňa posledný deň Vianočných osláv. Večer si pripravým pôdu a plán na to ako dohnať čo som v práci zameškal. Budem tomu venovať všetkú energiu a sústredenie. Už mám typy ako postupovať, aby mi to šlo ako po masle. Som stabilný pilier o ktorý sa môže rodina oprieť.
Edit: Paradox, Zmena, Humor. To si vždy poviem v situácií ako tá z dnešného večera. Pripravený pracovaťs cedulkou na dverách, že „Som v práci“ si strkám do uší sluchátka. V momente keď som ich tam vložil začujem sičanie. Hovorím si, že to si asi dedko napúšťa vodu. Hrám hru. Keď tu zrazu si uvedomím, že ten zvuk neprestal. Dám dole jedno sluchátko a už viem, že je zle. Vybehnem a zbadám, ako sa zo záchodových dverí valí voda. Otvorím a vyleje sa na mňa vlna. Rýchlo zastavujem vodu čo tečie do nádržky. Praskla hadica. Vytopená celá chodba a už to tečie až do ďalších miestností. O zábavu je postarané. Dnes večer sa už l hraniu nedostanem.
Bola to skutočne zázračná noc. Oslava prebehla hladko bez odporu. Z dediny mi na pozvánku zareagoval jediný človek, že by mi rád pomohol. Bol to, ale ten pravý a bez neho by realizácia v takej podobe ako sme chceli oslavu spraviť nebola možná. S priateľkou to miesto zveľadujú už 3 roky. Tiež ho považujú za magické. Stali sa z nás priatelia. Pomohol mi na miesto dopraviť veci. Má 4×4 auto do ktorého sme sa tak akurát vošli so všetkým, čo sme mali. Vinárka prišla presne pred naším odchodom. Priniesla krásne voňavé cesnakové slniečko. Doma sme ešte dofúkali gumy a mohli sme vyraziť.
Jazda na miesto bola naozaj adrenalínová. Mal som obavu, či nerozrijeme moc terén. Šťastie v nešťastí bolo, že na aute boli dosť zodrané letné gumy. Po blate to nešlo vobec, ale keď sme vyšli na trávu kĺzavím pohybom sme sa ako na snežnom skútry dostali až hore. Trávu sme len uhladili, ale nevytrhali. V jednom miest sme auto tlačili až očami, keď začali všetky 4 kolesá preklzovať. Nasťastie vodič to mal plne pod kontrolou a zvládli sme to.
Keď sme sa tam dostali vyložili sme z auta veci. Zobral som z domu aj suché drevo, čo dosť pomohlo. Už týždeň bolo veľmi vlhko, takže drevo, čo sme s Vinárkou naviezli bolo po 2 dňoch aj pod stolom a lavičkou navlhnuté. Rozhodli sme sa oheň zapáliť hneď. S pomocou papieru a pepa sa to podarilo. Zašli sme aj do lesa pre sucháre, čo ešte stáli.
Postavili sme si za studničkou stan. Potom prišla jeho priateľka. Ponúkli sme sa Štedrákom a dali sme im úlohu, nech pripravia oltár. Bolo tak pol hoďku pred súmrakom, tak sme sa vybrali po ceste na miesto rozvešať lampáše a stušky. Po ceste sme si to moc užili a stretli sme aj pána na jeepe, čo nám zamával. Podávali sme stušky až po dedinu. Keď sme vešali posledný zrazu na nás vybehla z kríku kočka. Bola taká rada, že nás vidí až po nás skákala. Zdalo sa, že s nami pôjde naspať až na miesto. A tak sa ai stalo. Po ceste hore sa pán na jeepe vracala a zamieril k nám. Keď otvoril okienko zistili sme, že sa s Vinárkou poznajú, pretože u nich nakupuje skoro každý týždeň. Bol to včelár z Lieskového, čo mi ho už viac krát spomínala. Vraj nás prídu pozrieť aj so známimi.
Keď sme sa vrátili oltár bol hotový a vypadal prekrásne. Kočke sme dali špekáčik a kus štedráku. Keď to zožrala zalahla na taške s obradnými predmetmi. Prišiel nás pozrieť pán z 3. boku, čo ho spomínala jedna s Tetiek, ktoré prišli k nám na navštevu pozrieť dedka minulý týždeň. Ten, čo chodí na prechádzky po kopcoch skoro každý deň a nemá s kým. Bol tu len na chvíľku.
Čakali sme na kámošov z Dubnice. Prišli už po tme aj s kóliou Lessy. Privítali sme sa. Hneď keď prišli povedali sme im, že tu máme kočku. Lessy sa s nimi vraj nemusí. Všimla si ju práve v momente, keď som ju hladil. Pohladil som aj Lessy a predstavil ich. Oňuchali sa navzájom a zdalo sa, že naháňačka po lese nebude. Celý večer Lessy kocúrika strážila. Kámoška čo si Lessy priviadla bola úplne nadšená. Vraj vždy túžila dať malej sestre kočičku. Ale pre psa do toho nešla, pretože nevedela ako bude reagovať. Toto ju úplne dostalo. Keďže kocúrik nebol nikoho rozhodla sa, že si ho vezme.
Obrad som zahájil vydymovaním pierkom a vonnou tyčinkou. Potom sme preskakovali oheň kde už horelo julské poleno – hrabový kmeň s koreňom z lesa. Následovali papieriky odhodenia starého a papieriky s prianiami do ďalšieho cyklu. Hádzali sme ich do ohňa a spolu s nimi sme zapálil sviečky, ktoré sme následne umiestnili niekam do lesa okolo seba. Násmedne sme sa chytili za ruky okolo ohňa a kámoška z Dubnice, čo sa venuje slovanskej kultúre už od 14 rokov obohatila náš obrad o krásny prednes žehnania Všeduchovy. K tomu nám ešte zahrala na koncovke s píšťalkou. Bola to ohromná energia a zavládla krásna dojemná atmosféra. Zaspievali sme si zopár slovanskích piesní a zahulákali.
Keď sme obrad dokončili posedeli sme a o chvíľu dorazil pán s dediny , čo sme ho stretli s ďalším párom z mesta aj so synom. Boli to Slovanské deti, pretože nás tak pozdravili. Spravili si papierikový a sviečkový obrad. Pokecali sme. Pokoštovali pálenky. Bolo super, že sa k nám pridali aj úplne neznámi ľudia. Aj keď ich nebolo moc.
Odišli. Potom odišli dubničania a kocúrik s nimi až dole k autu. My sme si ešte chvíľku zatancovali a priložili do ohňa aby vydržal až do rána a zaliezli sme do stanu.
Vinárkina sviečka a medová sviečka na oltári horeli až do rána, takže sme to zvládli. Pomohli sme Slnku prekonať najdlhšiu noc a môže sa zrodiť nové pripravené preniesť nás ďalším dobrodružným rokom a novým začiatkom.
Ráno sme popratali. Naložili všetko do auta. Zvieratkám nechali jedlo pod oltárom a vydali sa na cestu domov. Po ceste sme pozbierali sme lampáše, čo ešte horeli.
