Po návrate od Vinárky s ktorou som strávil krásny víkend som sa pustil do práce. Už žiadne zahálanie hovorím si. Mám stihnúť death line a to koniec januára. 😀

Dnes som pojedol čo som tu našiel. Na zajtra si už niečo vege navarím a pôjdem presne podľa režimu. Potešil ma kolega, čo je môj nalpeší kamarát z práce, keď mi zavolal, že mi pomôže a vytvoríme znovu hviezdny team.

Keďže bolo snes úplne jasno chcel som Ťapa zobrať na prechádzku. Hneď na d domom som ho pustil po tom ako posluchol na prikaz k nohe. Prvý krát sa mi však stalo, že som na tomto mieste stretol 3 ludí a za nimi pribehol veľký čierny pes. Bežal som za Ťapom. Našťastie sa len oňuchali a potom s anechal v pohode odtiahnúť. Jeho majitelia zneli tak pokojne a milo.

Zišli sme dole k potoku okolo oskoruše až k studničke. Krásne to miesto. Tu sme sa napili vynikajúcej zdravej vody a šli sme každý svojou cestou.

Ja som pokračoval po potoku ďalej. Že skúsim kam to až pôjde. Preskakoval som z jednaj strany na druhú až kým som sa nepreskákal k samotnúmu prameňu tejto životodárnej riečky, ktorá tečie až okolo nášho domu. Po ceste som postretal kopu zaujímavých prírodných úkazov.

Ťapo si vybral inú cestu. Keď som sa vrátil až k studničke volal som na neho. Čakal som, že či sa vráti. Nič som nepočul ani nevidel. Tak som ho nechal tak. Že idem dole. Na chvílu som ešte zastavil, či ho nezačujem. Dal som si pri plote do sadu krásne veľké šípky. Ťapo nikde. Sledoval som vtáka ako nad sadom plachtí a rozmýšlal, čo to tam asi majú za stromky na takej veľkej ploche. Tak krásne opatrené. V tom som zašul šťekot. Bol taký kvýlivý, tak som sa začal báť, či tam Ťapa niekto nedrhne. Pribehol som k plotu. Šetrne pri stlpiku som ho preskočil aby som nepoohýbal pletivo. Keď som tam bol šiel som za štekotom. V dialke pri búdke, ktorá tu je a vždy som sa čudoval na čo asi slúži a prečo sa jú presúvaju som videl psy, ale aj sliepky. V ďialke som zazrel biele auto Dobrých ľudí. Práve prišli asi opratriť aj psy aj sliepky. Takto pri západe slnka. No to je krásna práca. Viem, už že som tu nelegálne a Ťapo tu neni. Boli to ich hafani, čo strážia sliepky a tešili sa, že sa blížia páničkovia. Vystúpila slečna čo predávala pri družstve na samozbere jahôd a nejaký pán. Nebol nadšený, že som sa im liepňal po plote, ale keď som mu povedal o stratenom Ťapovi vypítal si moje číslo. Že mi zavolá keby ho našiel a mám ísť preč bránkou. Užil som si prechádzku po tomto nádhernom mieste a predstavovla si ako sa nad našou dedinkou bude raz tento prekrásny Lieskový sad bude vynímať. Pri bráne na konci stojí ochranca hospodár modliaci sa sza ochranu sadu aj dediny s rýľom v ruke. Škoda, že som si to nenafotil. Ale som veľmi rád za takéto krásne miesto u nás. Kiež by som sa raz tiež mohol starať o také pekné miesta v našej dedinke.

Pozdravil som zapadajúce slnko a bežal som domov keby mi náhodou pán volal. Počul som totiž znovu štekot. Keď som prišiel čakal Ťapo tu nebol ani zmeškaný hovor. Čakal som chvílu na neho. Prišiel z velkou pokorou a strachom, ale aj nadšením, že ma vidí a nestratil som sa mu. Ako by sa o mňa bál. Také vítanie a radosť, že ma vidí mi ešte neprejavil. Pohrali sme sa na dvore. Spravil pár kalupov a dostal masáž. Bol šťastný aj ja.

DODATOK:

Dnes je ten deň kedy sa stane, že všetko začne mať tak nejako zmysel a zapadať do seba. Ako keď v aute zaradíte rýchlosť a viete, že už stačí len pustiť opatrne spojku a vozidlo sa začne hýbať tým spravnym smerom. Volant držíte vo vlastných rukách. Už len vyraziť.

Stalo sa viacej náhod, ktoré ma preniesli týmto dňom. Ale mám z neho veľmi dobrý pocit. Cítim, že zajtra keď sa ráno zobudím bude tu úplne iný svet. Svet odhodlania držať pevne život vo vlastných rukách a Tvoriť to po čom túžim. Milujem slobodu môjho rozhodovania. Milujem misto kde žijem. Milujem svoju rodinu a všetky bytosti, ktoré mám okolo seba. Som odhodlaný ísť do toho naplno. Byť náčelník kmeňa, ktorý tvorí Novú Zem na troskách starého už nefunkčného sveta.