Dnes sa narodilo dieťa. Nové Slnko, čo nás bude nabíjať energiou a vyživovať ďalších 12 mesiacov. Je zatial slabé a krehké, ale už sa jeho prvé lúče po skoro 2 týždňoch temna predrali až k nám odle na Novú Zem, ktorá je tiež len v plienkach. Všade navôkol je však už je cítiť.

Dnes po zobudení som si uvedomil a prebral v hlave pár vecí. Všetko, čo sa deje v mojom živote je v mojích rukách a podlieha to môjmu rozhodnutiu a reakcií.

Prišiel mi na um názov textu piesne: Návody na život sú vypredané. Je to fakt. Nevieme čo znamená správne žiť. Pre každého je to niečo iné. Mne sa to potvrdzuje stále viac. Čím si dovolím väčšiu slobodu a žijem bez plánu a režimu, tým bohatší je môj život na Zázraky a čarovné okamihy. Stačí sa držať pocitu, čo pre činnostiach zažívame. Nebrániť a žiť bezt odporu s ľahkosťou.

Toto sa však u mňa zatial bije s pocitom zodpovednosti, ktorá z toho čo som sa naučil z detstva znamená pracovať a zarábať si na život. Neverím však, že je to nutnosť pre každého. Podľa mňa je možné žiť a tým sa uživiť a neoddelovať, čo je zarábanie na život a čo je život. Minimálne to zažívať tým, že naša práca bude služba ostatným a tiež naše poslanie. Tým pádom do nej budeme plne ponorený a už si bez nej nebudenme vedieť predstaviť život.

Mamina mi včera vysvetlila aké ťažké obdobie tiež prežívala, keď musela pracovať aj doma, pretože im zvýšili normu a ona to v práci nestíhala. Ručne vyrábala parochne. Po 2 rokoch odišla pracovať do závodu, kde ju síce na 8 hodín zavreli, ale keď sa vrátila domov mala čistú hlavu a peniaze isté. Toto mi momentálne chýba. Nemám pevnú hranicu medzi práciu a Životom. Viem, že si teraz protrečím. Minimálne ma napadlo, že keď si na izbe zavriem dvere som v práci. A len v práci. Keď mám dvere otvorené nepracujem, ale som po ruke pre každého, kto to bude potrebovať. Čie je toto udržateľné aj keby som tu mal rodinu neviem. Ale keď sa to nenaučím teraz sám, tak môžem zabudnúť na to, že potom to bude fungovať.

A preto je dnes pre mňa posledný deň Vianočných osláv. Večer si pripravým pôdu a plán na to ako dohnať čo som v práci zameškal. Budem tomu venovať všetkú energiu a sústredenie. Už mám typy ako postupovať, aby mi to šlo ako po masle. Som stabilný pilier o ktorý sa môže rodina oprieť.

Edit: Paradox, Zmena, Humor. To si vždy poviem v situácií ako tá z dnešného večera. Pripravený pracovaťs cedulkou na dverách, že „Som v práci“ si strkám do uší sluchátka. V momente keď som ich tam vložil začujem sičanie. Hovorím si, že to si asi dedko napúšťa vodu. Hrám hru. Keď tu zrazu si uvedomím, že ten zvuk neprestal. Dám dole jedno sluchátko a už viem, že je zle. Vybehnem a zbadám, ako sa zo záchodových dverí valí voda. Otvorím a vyleje sa na mňa vlna. Rýchlo zastavujem vodu čo tečie do nádržky. Praskla hadica. Vytopená celá chodba a už to tečie až do ďalších miestností. O zábavu je postarané. Dnes večer sa už l hraniu nedostanem.