Sadenie stromkov mi zabralo viac času ako som si myslel. Začal som marhuľou pred domom. Pri sadení sa pri nás zastavil sused, ktorý zdá sa, že sa celkom vyzná v ovocinárstve. Prácu mi odobril, čo ma potešilo. Potom som začal chodiť po dvore a krokovať kde by boli najlepšiw miesta pre ostatné stromky. Zalieval som ich vodou z potoka. Použil som aj hlinu z járku vedľa domu. Kompost som si kúpil spolu so stromkami. Minul som všetok a ešte dal aj pod oskurušu. V záhrade bude ako pekná dominanta na čestnom mieste mišpula. Bude to stromček po ktorom môžu loziť deti. Driene budú vzadu od susedy a liesky ako portál do meditačnej časti zahrady pri potoku. Tiež sú priamo vo výlete včiel ako ich prvá jarná paša. Starosta so synom vešali vian9čné osvetlenie. zavolali ma na pomoc. Potom som k ním zašiel na mikulášsky pohárik vínka. Pokavali sme dobre. Keď som odchádzal čakal ma v topábkach darček. Rozhodol som sa, že budem tiež štedrý. Susedom som porozdával v noci pri odchode na kopec poháriky s orieškami. Išiel som tam s Ťapom. Bola pekná noc. Nad dedinou som si predstavoval ako kedysi Deduchovia, predchodci Mikuláša chodili po dedinách a žehnali. Tiež som požehnal a šlapal na miesto zaľahnúť. Ťapovi to bolo jedno. Hrabal. Ale po chvíly keď zistil, že tam lehním zababušený chcel sa ku mne nasúkať Len bol celý špinavý od hliny. Tak som ho nepustil. V spacáku bolo ako v saune. V noci ma pravidelne budil. Bolo zatiahbuté, ale raz sa mi naskytol takýto pekný pohlad na priezor v mrakoch. Vyfotil som ho. Nad ránom sa zdalo, že Ťapo ani nespal. Stále niekde behal a hrabal. Bol velmi rád, že uz vstávam. Poprchalo, takže žďárak poslúžil nielen proti psovi.