Dnes som si nakúpil stromčeky do záhrady. 2 driene, 2 liesky, mišpulu a marhuľku. Už sú pripravené na sadenie. Na včelárskom krúžku si sadla vedľa mňa. Mala na sebe včielkové ponožky. A ten jej úsmev a zaľúbený pohľad so šepotom slova ďakujem bol úplne na zjedenie.

S dedkom sme si dali ešte večerné čítanie pri sviečkach. Keď som už išiel spať a hovorím mu dobrú noc, dedko že kde máš frajerku? Hovorím mu, že zatial ju tak nevolám. A on na to. Dnes ju nepotrebuješ? Nie. Nepotrebujem, pretože je so mnou aj keď nie je pri mne.

Muž je ako kvet. Ten tiež netúži po včele. Proste rozkvitne a včela priletí…

Asi kvitnem.